Napoleonove víno – Legenda modrej frankovky

V roku 1809 po maďarsky nerozprávajúci sopronskí poncichterovia ani netušili, že do ich bytov nasťahovaní vojaci generála Napoleona, ktorí boli pre mesto náklad a utrpenie, nechajú pre potomkov veľkolepé dedičstvo. Stalo sa to vtom čase, ako v spomienkach ľudí žije, že vojaci  vychutnávali výdatné jedlá maďarskej kuchyne a chuť sopronskej historickej vinárenskej oblasti. Okrem povinnej potravinárskej dávky vojaci kúpili akostné víno a skúsili zabudnúť na nebezpečenstvá vojenských čias. Gazdovia rýchlo spoznali, že francúzski vojaci majú dvojaké peniaze, biele vojnové peniaze, ktorých dal Napóleon pripraviť na úhradu vojnových výdaviek, a modré peniaze, ktoré pochádzali z dávnejších  čias a boli cennejšie. Poncichterovia čapovali svoje najlepšie vína len za modré peniaze, a pri platení povedali len toľko: modrý frank. Podľa tradície na  akostné víno sa prilepilo meno, modrá frankovka, ktoré spomínajú vo viacerých oblastiach Európy .

Odvtedy  má tento názov. Príbeh je pekný, ale určite nie je pravdou, veď počas vojny Napoleona v Soprone boli len biele vína . Len po pohrome fyloxéra (druhá polovica 19. storočia) sa objavilo množstvo hrozna modrá frankovka. Keďže pôvod vína nie je znesený – podľa ampeológii sa pochádza z okolia Kaspického mora – jeho liečebný spôsob je uznaný. Známy je pozitívny spôsob červeného vína na život, ale viedenskí lekári v medzivojnovom období zistili, že vinná kyselina nachádzajúca sa v sopronských hroznách pôsobuje priaznivo na žalúdočné problémy. Na liečenie týchto problémov lekári navrhovali svojim pacientom vtedajšiu Hotel Lövér Szálló, dnešný Hotel Maróni. Viedenskí liečební turisti hromadne navštívili mesto. Liečili sa, chodievali na výlety, a keď počas vyhliadky z Várhelyu uvideli zasnežené vrchy Schneebergu, cítili sa ako doma. Tieto výlety  prerušila II. svetová vojna, a potom dlho neprichádzali turisti na liečenie.